Nech si dieťa vyberie knihu, po ktorej túži | Rozhovor s ilustrátorkou Hedvigou M. Gutierrez

Pre náš prvý rozhovor sme sa rozhodli oboznámiť sa s témou ilustrácie kníh a oslovili sme pre to Hedvigu Mihálik Gutierrez. Hedviga Mihálik Gutierrez je ilustrátorka, prevažne detských kníh, ale špecializuje sa aj na reklamnú a editorialovú ilustráciu pre dospelých. Vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave u profesora Dušana Kállaya a záverečný magisterský stupeň u Ľuboslava Paľa v Ateliéri knižnej ilustrácie. Špecifikuje sa momentálne na tvorbu kníh pre deti, obzvlášť na tvorbu picturebookov. Naša redaktorka Veronika sa s Hedvigou porozprávala a rozhovor si môžete spolu s Mimom prečítať práve tu 🙂

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo je ilustrácia dôležitá
  • ako ilustrácia vzniká
  • čo je picturebook
  • kto je Plecháč Bob
  • tipy na detskú literatúru a workshopy pre deti
zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Čo ťa priviedlo k detskej ilustrácii? 

Dá sa povedať, že som z umeleckej rodiny. Moja mamina je zlatníčka, čiže od malička som mala veľmi blízky vzťah k umeniu. Celé to asi začalo, keď som bola dieťa. Aby som mamine nechytala veci na stole, položila na stôl štós farebných papierov a povedala mi, že si mám na chvíľu tíško vystrihovať. Tam ma začalo zaujímať čo všetko sa z toho papiera dá robiť. No a potom k tomu prispel aj môj strýko, ktorý vyvolával fotografie a jeho vtedajšia priateľka maliarka. Potom som chodila na základnú umeleckú školu, neskôr ma prijali na strednú umeleckú školu, kde som sa stretla priamo s pedagógmi, ktorí vyšli od Dušana Kállaya, čiže u mňa to bola priama cesta, stať sa detskou ilustrátorkou. V podstate som ani nad ničím iným nerozmýšľala.

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Prečo je podľa teba ilustrácia dôležitá? 

Ilustrácia je podľa mňa dôležitá, pretože deťom otvára úplne nový svet. Svet kreativity, svet vlastnej fantázie a možno aj nejakú vlastnú, teplú a bezpečnú bublinu, do ktorej sa môžu skryť. Ilustrácia je taktiež dôležitá pre imagináciu čitateľa, keďže textom sa nie vždy dá všetko popísať. Práve pri detských knižkách je nesmierne dôležité, aby ilustrátor vedel vysvetliť a poňať skrytý svet spisovateľovej fantázie.

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Keď tvoríš, čím sa inšpiruješ? Ako tento proces vyzerá? Je náročné zhmotniť autorovu predstavu? Pretože je iné, keď tvoríš sama a je iné, keď autor už má nejakú predstavu. Ako vyzerá ten proces?

Správne si to povedala, záleží od toho, či tvoríš ilustráciu na základe niekoho textu, alebo si aj v úlohe autora – toho, kto vymyslel a aj napísal príbeh. V takom prípade je to autorský projekt, ako bol napríklad v mojom prípade Plecháč Bob alebo Pod hladinou. Svetlou stránkou na procese tvorby je, že je veľmi voľný a pre mňa ohromne zábavný. Preto nosím so sebou malý zápisník, do ktorého si zapisujem útržky alebo aj malé kresbičky a to je tá prvá vec, ktorá ma vždy posunie. Potom prichádza vytriezvenie, kedy sa na to pozriem s odstupom času. Ďalšou prácou je, že začnem skicovať, začnem kresliť. Pokiaľ je to kniha, začnem si robiť storyboard. Storyboard je časť práce, ktorá zahŕňa mnoho kritérií, aby detská kniha bola dynamická, aby na každej strane bolo niečo, čo ťa prekvapí a čo možno nečakáš. Potom začínam s kresbou finálneho charakteru. Ako bude pôsobiť na diváka, akú bude mať emóciu a hlavne pri picturebookoch, ako bol napríklad Plecháč Bob, ako sa bude tváriť, aby sa divák a čitateľ s ním vžil, aby vedel prežiť jeho emóciu. Toto je ďalšia vec, navrhnúť jeho vizuály, charakter, ako sa bude správať a ako ho zasadiť do prostredia. Čo sa týka toho, keď som v úlohe “len ilustrátorky”, tak dostávam text. Knihy ako napríklad Záhada knižnice na konci ulice od Kristíny Baluchovej, Hotdog a čarovné Vianoce alebo Chromtulienka od Braňa Jobusa, to boli typické ukážky toho, kedy je spisovateľ naozaj majstrom a dôveruje ilustrátorovi, dáva mu priestor a v texte píše tzv. medzi riadkami. Niečo naznačí, ale nechá to absolútne na mňa, aby som to do tej kresby pretvorila, a tak vlastne vznikla kniha, kde sú dva svety jeden príbeh, ktorý si predstavuje spisovateľ, a ktorý zhmotnil ilustrátor ilustráciami. Potom je ešte ilustrácia editoriálová alebo reklamná. A pomenula by som aj Abraka store, kde som ilustrovala napríklad legíny, čo je úplne niečo od veci, ale zároveň veľmi príbuzné. Čiže zákazka od zákazky, koncept od konceptu, je to iné a v tom je to úžasné čaro. 

Zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Páči sa mi koncept, že detská kniha je zložená z dvoch svetov (autorovho/autorkinho a ilustrátorovho/ilustrátorkinho), ktoré fungujú v absolútnej symbióze. 

Presne tak a do toho ešte vstupuje grafik, čo je úžasná vec, lebo to si možno veľa ľudí neuvedomuje alebo to nevie, ale grafik, najmä pri detských knihách, je veľmi dôležitá osoba. Detské knihy sú materiál, z ktorého si dieťa tvorí prvý vzťah s textom a je veľmi dôležité, aby si dieťa našlo pozitívny vzťah k čítaniu, ak chceme, aby čítalo. Preto sú mnohokrát knihy pre ne špecificky prispôsobené: veľké texty, veľký font, veľké rozostupy, atď. To celé je práca grafického dizajnéra. Veľmi rada hovorím, že kniha, pokiaľ nerátam tlačiara a ostatných vo vydavateľstve, je dielo troch ľudí: spisovateľa, ilustrátora a grafika.

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

V 2021 vydavateľstvo Albatros vydalo tvoju autorskú knižnú publikáciu Plecháč Bob, kde si autorkou nielen ilustrácií, ale aj textu. Aká tenká je podľa teba hranica medzi autorstvom ilustrácií a autorstvom celej knihy? 

Keď dostane ilustrátor text, tiež sa v ňom musí vŕtať a hľadať to svoje, ako ho zobraziť. Ako príklad uvediem Chromtulienku. Braňo Jobus mi nikdy nenapísal, že Chromtulienka má mať 4 chápadlá, veľké hnedé oči, atď. To všetko som si domyslela pomocou jeho textu. Keď som už mala hotovú knihu a zadala som do Googlu Chromtulienka, našla som príspevok, že vyšla aj ako audiokniha, kde bola úvodná ilustrácia Chromtulienky, ktorá vyzerala úplne inak, pretože ju robil iný človek. S každou ilustráciou prichádza autorstvo. Zväčša sa na Slovensku a aj v zahraničí považuje za autora knihy spisovateľ, lebo vymyslel koncept a ilustrátor je ten, ktorý zhmotní to, čo napísal autor. Ale keď robíš autorskú knihu, znamená to, že ty si ten, kto vymyslel text, kto napísal text, kto ilustroval text. 

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Môžeš nám povedať viac o Plecháčovi Bobovi?

Plecháč Bob bol čisto môj nápad a moje zhmotnenie, ale tým, že to bola moja diplomová práca, prichádzala som do kontaktu aj s Ľubom Palom aj s ilustrátorkou Katkou Macurovou, kde sme riešili prvé koncepty a nápady. Ono sa to povie, že urobila autorskú knihu, picturebook o plechovke, to urobí každý. Lenže toto nebol jeden plecháč, tých plecháčov bolo sto verzií, sto scenárov toho, čo sa mu mohlo stať. Snažili sme sa nájsť balans, aby divák nebol šokovaný, ale zároveň aby si odniesol to, že nie je dôležité ako vyzeráš, ale to, aký si. Znie to možno ako klišé, ale málokto sa reálne v dnešnej dobe nad tým zamyslí. A o tom je Plecháč Bob. Preto bol napríklad aj varírovaný tým, že jeho výraz musí byť rozkošný, aby si ho divák vedel už na prvých stranách zafixovať ako svojho priateľa. Aby lepšie dokázal pochopiť všetko, čo sa mu stane – od toho zlého, až po pochopenie toho, ako sa zle správal, vytriezvel a nakoniec sa z neho stal analógový telefón. Môj manžel mi prednedávnom povedal, že dnešné deti už analógový telefón nepoznajú. Mnohokrát sa mi to potvrdilo aj na workshopoch práve s Plecháčom a decká boli veľmi milo prekvapené. Akonáhle do plechovky niečo povedali, to sa po špagátiku prenieslo a vypočuli si to na druhej strane, tak vraveli: “Fyzika uau, to fakt funguje.”. 

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Máš v pláne v autorských knižných dielach pokračovať? 

Áno, dnes už vlastne môžem prezradiť, že vo februári vyjde nová knižka Pod hladinou. Pôjde o autorský picturebook, ktorý vyšiel z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. Je to kniha o prekonaní strachu. Tiež to možno znie ako klišé, ale mám pocit, že táto téma sa nikdy nevyčerpá. Každý z nás si predstavuje strach trochu inak. Kniha je o prekonaní strachu hlavného hrdinu ani nie tak z vody, ako z toho, čo sa skrýva pod hladinou. Jeho strach umocňuje len jeho fantázia. Tento nápad vznikol v Banskej Štiavnici počas svadobnej cesty, kedy som si ako veľká hrdinka dala predsavzatie, že sa naučím plávať. Urobila som to veľmi nešťastným spôsobom a to tak, že som si išla o šiestej ráno zaplávať do studeného jazera, lebo mám rada studenú vodu. Ako som bola uprostred jazera, tak chlad zospodu, kde je voda najhlbšia, mi takým spôsobom vplýval na hruď, že som naozaj chytila strach a prebleslo mi hlavou, že keď tu dostanem kŕč, tak ma už nikto nezachráni. Múza prichádza v rôznych situáciách. A už je rozpracovaná aj moja ďalšia autorská kniha, ktorá má vydavateľa a tá je vyslovene o zvukoch.

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Často v rozhovore spomíname pojem picturebook. Vedela by si, prosím, vysvetliť, čo tento pojem znamená? 

Tak ako napovedá názov, je to obrázková kniha, kde je naozaj veľmi málo textu a obrazová časť prevláda nad textovou s tým, že má určitý počet strán. Medzi najznámejších autorov picturebookov patria napríklad Shaun Tan, Oliver Jeffers, Benji Davies. Na Slovensku nemá picturebook až takú históriu ako v zahraničí. Na Slovensku alebo ešte v Československu sme išli skôr smerom leporela, čo je vlastne kniha, ktorá je zošitá v chrbátiku a má harmonikovú väzbu a dá sa s ňou narábať priam ako s objektom. V súčasnosti mám pocit, že vymizol fenomén leporela alebo sa objavuje veľmi zriedka a nahrádzajú ho práve picturebooky. Známe kritérium picturebooku v zahraničnom svete je pojem paperback, čo je vlastne mäkká väzba, ktorá, mám pocit, je na Slovensku stále poňatá v takom nevábnom slova zmysle. Má to mnohé výhody v rámci manipulácie s deťmi. Je menej odolná, ale na druhej strane, dosť lobujem za to, aby rodičia čítali s deťmi a učili ich spôsobom manipulácie s knihami a tým vzťahu ku knihám. Aby sa naučili, ako si ju vedieť vážiť do budúcna. To je podľa mňa úžasný príklad toho, ako pekne ruky dokážu vzdelať mladého diváka.

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Dostala si niekoľko ocenení od Bibiany – domu umenia pre deti za najkrajšiu knihu Slovenska 2017, 2018, Cenu Slovenskej národnej knižnice za Najkrajšiu knihu Slovenska 2018, Najkrajšiu detskú knihu zimy 2020 a jari 2021. Aké atribúty má podľa teba dobrá a kvalitná ilustrácia a aký je trend v detských knihách a ako ho vnímaš? 

Ja osobne si vyberám knihu podľa estetickosti alebo podľa témy. Môj manžel sa mi smeje, či čítam vôbec písmenkové knihy. Ja mám iba obrázkové, to je pravda. Siaham po ilustrovaných knihách, hlavne zo zahraničia, napr. cez portál Book Depository a vyberám si knihu podľa svojho obľúbeného ilustrátora, ktorého chcem mať v zbierke, ale tiež veľmi podporujem knižnice. Teraz sú knižnice na výbornej úrovni. Preto odporúčam každému čitateľovi urobiť si preukaz vo svojej knižnici a navštevovať ju a podporovať ju takýmto spôsobom. No a aký je trend? Každý si podľa mňa vyberá to, čo sa mu páči. Ale ja sa ohromne teším tomu, že na Slovensku prichádza čoraz viac do povedomia práve picturebook. Tiež mám taký pocit, že sa ilustrácia čím ďalej zjednodušuje a to sa mi páči. 

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Okrem ilustrácie tvoríš pre deti aj iným spôsobom? 

Okrem ilustrácie sa deťom venujem tvorbou workshopov. Asi najviac workshopov je zatiaľ v rámci platformy Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana, ale samozrejme mám workshopy aj v piešťanskej knižnici, v iných knižniciach či v Malom Berlíne v Trnave. Vždy ide o koncept spojený s besedou alebo prezentáciou knihy, na ktorej som pracovala. Veľmi rada vytváram workshop na tému spomínaného Plecháča Boba, kde riešime tému vnútornej krásy alebo workshopy na témy z knihy Diverse World. Je to kniha, ktorá bola vydaná zahraničí, kde sa rieši diverzita, koľko ľudí žije na svete, majú rôzne národnosti, rôzne farby pleti, iné domáce zvieratá, iné výhľady z okien, atď. Riešime tam práve to, že nie sme na svete sami. Najnovšie mám skúsenosť s workshopom pre zrakovo znevýhodnené deti, čo bolo úplne perfektné, kde sme otestovali moju autorskú knihu Pod hladinou. Deti mali vytvoriť prierez hladinou a zapracovať doň podľa svojej fantázie, čo žije pod ňou. Niekto kreslil Sponge Boba, vôbec nevnímal strach z neznáma, iní, práve naopak, veľmi zhmotnili svoj strach a dali na dno pavúky. Pýtala som sa, či v mori žijú pavúky a dostala som odpoveď, že to sú vodné pavúky. Deti sú v tomto úžasné.  Preto mám veľmi rada workshopy, pretože ak sa zacyklím nad prácou, s ktorou si neviem rady alebo neviem dôjsť k výsledku, ako by som uchopila tému a koncept, idem na workshop. Tam tie decká úplne rozplynú všetky neduhy a strachy úplne triviálnymi problémami ako niečo napríklad vystrihnúť. Workshopy mi dávajú ideu “hľaď na svet viac ako dieťa a všetko bude v pohode”. 

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Čo by si odporučila deťom a ich dospelým pri výbere knižky?

Prednedávnom som robila rozhovor pre Rádio Devín, kde som dostala veľmi podobnú otázku – či by rodičia mali nechať deti, nech si vyberú vlastnú knihu. Ja som úplne za, nech si dieťa vyberie knihu, po ktorej túži. Nevidím dôvod, prečo mu to zakazovať. Keď som bola malá, vyrastala som na disneyovských knihách. Ako dar od krstnej mamičky som dostala knižku Leví kráľ, ktorá bola ilustrovaná obrazmi z filmu. Na tú dobu to bolo pre mňa úplne úžasné. Ale milovala som aj knihu Pipi Dlhá pančucha, ktorú ilustroval Peter Kľúčik. Nemám veľmi rada, keď rodičia vyslovene zasiahnu do výberu a strčia dieťaťu do ruky knihu, ktorá je pre nich estetická, ale to dieťa túži po niečom úplne inom. Dieťa vníma svet úplne inou optikou, raz ho baví niečo kontrastné, potom len čierne alebo tmavé farby. Raz ku mne prišla na workshope jedna mamička, ktorá sa ma spýtala, čo si myslím o tom, že jej dieťa preferuje jednu farbu – silno modrú. Ona vraj niekde čítala, že silno modrá je známka depresie alebo smútku a že len tou farbou chce jej dieťa všetko kresliť. Keď mamička odišla a mali sme kresliť, dieťa si vytiahlo silno modrú farbičku a ja som sa ho nenápadne opýtala, či si nechce to modré slniečko vyfarbiť žltou. Odpovedal, že nie. A keď som sa ho opýtala prečo, odpovedal, že on ho chce s touto modrou, lebo jeho mamička má modré oči. A ja som si len povedala, že si maminka robí zbytočné starosti a zle si to vysvetlila, lebo v tej modrej je zakomponovaná láska k nej. Hneď ako prišla, povedala som jej to a ona bola úplne celá šťastná, že jej dieťa je psychicky v poriadku. Takže niekedy tomu treba nechať absolútne voľný priebeh a možno viac komunikovať s deťmi. Toto by som asi viac podporila. Viem, že sú dni, kedy máme toho veľa v práci, alebo máme iné neduhy, ale dieťa odpovie, keď sa spýtame. A o to viac, keď sa s ním budeme rozprávať napríklad o knihách. Čo sa mu páči, prečo si chce vybrať práve toto a tak ďalej.

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

Hedviga Mimovi odporúča:

zdroj: https://hedvigagutierrez.sk

<– Berte deti do divadla!

Deťom sa oplatí kódovať kvalitné knihy, hudbu či filmy už od útleho veku –>

#hedviga gutierrez #ilustrácia #kniha #picturebook #čo čítať #čo vyskúšať #workshopy #plecháč bob #pod hladinou #bibiana #danubiana #výstavy #brlôžky #knižnica #čítanie #mária nerádová #shaun tan #slimák henry #pipi dlhá pančucha #bublina #denník sme #slniečko #noviny pre deti #deti #detská literatúra #detské knihy #program

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *